Vianoce oslavujú ľudia po celom svete. A to je pekné. Je pekné , že ľudia skúšajú byť k sebe milí a správajú sa dobre. A, samozrejme, obdarúvajú sa. Obdarúvajú sa – a sme doma. Nie som prvá, ani posledná, komu sa zdá, že tieto sviatky strácajú svoju krásu. Prepáčte, nie Vianoce strácajú svoju krásu, ale ľudia im ju berú. Vyzerá to tak, že Vianoce boli degradované iba na horúčkovité upratovanie a šialené nákupy. A že tých pár dní, keď sme na seba milí, hráme akési divadlo. . . Ľudia nervózni z predchádzajúcich týždňov čakajú, kým Vianoce prejdú. . . Na druhej strane, čo je na tom čudné? Veď od konca októbra počúvame reklamy na najlepšie darčeky pod stromček a z každého druhého výkladu sa na nás usmieva podozrivý ujo v červenom kabátiku. Ten ujo je nakreslený asi na všetkých výrobkoch a presviedča nás o tom, aký je ten predmet potrebný a že rozžiari oči obdarovaného viac, ako náš úsmev. . . A my sa každoročne necháme chytiť a beháme z obchodu do obchodu akoby sme sa chceli uštvať. . . Kto by sa potom tešil na Advent, keď vie, že bude niekoľko týždňov „v jednom kole“ ? Že sa bude horúčkovito snažiť zvládnuť prípravy na Vianoce namiesto toho, aby sa v pokoji zamyslel nad tým, PREČO sa pripraviť na Vianoce. . . Ja sa na Vianoce teším. Teším sa na to, že budem so sestrou zdobiť stromček a počúvať vianočné piesne. . . Teším sa aj na „Last Christmas“ , aj keď väčšine ľudí tá pesnička v decembri už lezie na nervy. Teším sa, že príde domov môj brat. . . Teším sa aj na to, že budem šúpať zemiaky a chystať zemiakový šalát. . . Teším sa na spoločnú modlitbu pred Štedrou večerou a na oblátky s medom. . . Teším sa na Polnočnú svätú omšu. . . Jednoducho sa na Vianoce teším. Na všetky tie maličkosti okolo veľkého zázraku, ktorý sa stal pred dvetisíc rokmi. Možno si pomyslíte: „Tebe sa to ľahko hovorí!“ . . . Máte pravdu, na mne neleží zodpovednosť za celú domácnosť. . . Ale je zodpovednosť za fyzické pohodlie rodiny väčšia ako zodpovednosť za pohodu v rodine? Páči sa mi, že naším deťom nosí darčeky Ježiško. Toto tradičné vysvetlenie budí detskú zvedavosť a „pátrajú“ po tom, kto „ten“ Ježiško je. A možno namiesto jedného poobedia stráveného behaním po obchodnom centre by to s touto zvedavosťou a otvorenosťou detí mohli skúsiť aj niektorí dospelí. . .
